Odin
Odin
Odin je hlavný boh v severskej mytológii a vládca Asgardu. Odin patrí do božského rodu asov a býva spájaný múdrosťou, vojnou, smrťou, ako aj s mágiou, básnictvom, veštením, víťazstvom a lovom.
Spolu so svojimi dvoma bratmi (Vili a Vé) patrí medzi stvoriteľa ľudí. Odin im dal dych a život; Vili im dal mozog a pocity; a Vé im dal sluch a zrak. Prvý človek bol Ask a prvá žena bola Embla. Obetoval sa za ľudstvo, aby získal runy, a za svoje ľavé oko dosiahol pri pití z Mímirovho prameňa (alebo Mímirovej studne) „múdrosti vekov“. Býva opisovaný ako starší mohutný vysoký jednooký muž. Aj jemu boli v dávnych časoch prinášané ľudské obete.
Odinovi sa pripisuje veľa magických artefaktov. Patrí mu oštep Gungnir, ktorý nikdy neminie svoj cieľ a má na hrote runy zaručujúce právo. Ním vykonal prvú vraždu, ktorá spustila vojnu s Vanirmi. Ďalej čarovný prsteň Draupnir, z ktorého sa každú deviatu noc objaví ďalších osem prsteňov, osemnohý kôň Sleipnir, vlci Geri a Freki, havrany Huginn a Muninn, ktorí každú noc lietajú nad zemou a prinášajú Odinovi správy. Jeho dňom je streda; v starej angličtine sa tento deň nazýval Wodnesdæg(Odinov deň), od tohto slova je odvodený dnešný anglický názov Wednesday, čo po slovensky znamená streda.
